V skutočnosti neexistuje jednotný štandard na určenie, či ide o konštrukciu z ťažkej alebo ľahkej ocele a mnohí skúsení dizajnéri alebo projektoví manažéri to často nevedia úplne vysvetliť. Môžeme však zvážiť a posúdiť na základe niektorých údajov komplexne:
1. Zdvíhacia hmotnosť továrenského žeriavu: väčšia alebo rovná 25 tonám, možno považovať za ťažkú oceľovú konštrukciu.
2. Spotreba ocele na meter štvorcový je väčšia alebo rovná 50KG/㎡, čo možno považovať za ťažkú oceľovú konštrukciu.
3. Hrúbka oceľového plechu hlavného komponentu: Väčšia alebo rovná 10 mm, menej bežne používaná pre ľahké oceľové konštrukcie.
Okrem toho existujú aj niektoré referenčné hodnoty, ako sú náklady na meter štvorcový, maximálna hmotnosť komponentov, maximálne rozpätie, tvar konštrukcie, výška odkvapu atď. oceľ. Samozrejme, mnohé budovy majú ľahkú aj ťažkú oceľ. Existujú však niektoré, o ktorých môžeme s istotou povedať, že sú z ťažkej ocele, ako sú zariadenia petrochemických závodov, budovy elektrární, veľkorozsahové športoviská, výstavné centrá, výškové alebo supervýškové oceľové konštrukcie.
V skutočnosti nie je v národných predpisoch a technických dokumentoch žiadna zmienka o ťažkej oceli. Na rozlíšenie ľahkých oceľových konštrukcií v budovách môže byť vhodnejšie označovať všeobecné oceľové konštrukcie ako „obyčajná oceľ“. Pretože rozsah bežných oceľových konštrukcií je veľmi široký, môže zahŕňať rôzne oceľové konštrukcie bez ohľadu na veľkosť zaťaženia a dokonca aj mnohé aspekty ľahkých oceľových konštrukcií. Technické špecifikácie ľahkých stavebných oceľových konštrukcií špecifikujú len určitý konkrétnejší obsah na základe ich „ľahkých“ charakteristík a rozsah je obmedzený na jednovrstvové portálové rámy.
